Písmená abecedy sa hašterili, ktoré z nich je dôležitejšie. Knižka už mala škriepok\r\nplné zuby, nuž sa ich striasla. Doslova a do písmena. Zatriasla sa a prevrátila sa, a\r\ntak z nej milé písmenká povypadávali. Do knižky sa mohli vrátiť až vtedy, keď\r\nkaždé z nich vymyslelo rozprávku na svoje písmenko. Že boli šťastné ako vrecko\r\nblšiek, azda netreba hovoriť. Navyše si aj uvedomili, že nedokážu byť jedno bez\r\ndruhého.