Vo štvrtej samostatnej zbierke veršov prozaičky,\r\npoetky, esejistky Etely Farkašovej sú hlavnými\r\ntémami lyrických textov príroda, jej premeny\r\nv podobe konkrétnej záhrady, inšpirácie, ktoré\r\nnavodzuje, a poézia ako spôsob autorského\r\nsebavyjadrenia, ako aj všetko to, čo zapĺňa\r\nkaždodenný priestor medzi nimi. \r\nPredošlé autorkine samostatné poetické zbierky\r\nNa rube času (2006), Opretá o ticho (2008),\r\nPrstoklady (2011) zaujali kritiku aj čitateľov.\r\nOkrem nich vydala v spoluautorstve dve zbierky –\r\nKoordinaty rodstva (2010) s moskovskou poetkou\r\nTaťjanou Kuzovlevou v ruštine a U zatišju sna\r\n(2012) s vojvodinskou Vierou Benkovou v srbčine. \r\nFarkašovej reflexívne texty už tradične výtvarne\r\nsprevádzajú krehké a sugestívne ilustrácie Květy\r\nFulierovej.