Unikátny kraj Detvy sa spolu s tradíciami od nepamäti odrážal v každodennosti miestneho ľudu. V piesni a tanci, v bohato zdobenom odeve, ako aj v remeslách a pôvodnej ľudovej architektúre. Rezká podpolianska hudba, pestrá krojová výšivka či ojedinelé vyrezávané prícestné kríže sa stali symbolmi presahujúcimi tento región. Malebné lazy plné popretkávaných polí a roztrúsených usadlostí všade na okolí. Samoty na hornatých svahoch vyhasnutej sopky Poľany pripomínajú dávno stratený obraz Slovenska, ktorý sa tu zachoval dodnes. Obzvlášť nádherná je hriňovská jar, keď sú zazelenané polia posiate množstvom bielych korún kvitnúcich čerešní. Prebúdzajúca sa slovenská príroda v tej najkrajšej podobe. Nad všadeprítomnými lazmi sa vypína mohutná Poľana. Na jej úpätiach, vysoko nad Detvou, stoja po stáročia strmé kamenné bralá ako dávny odkaz tunajšej sopečnej minulosti, ktorá vytvorila steny Kalamárky, Kešovky či Melichovej skaly. Okolité staré lesy vo svojom vnútri stále ukrývajú domov rysov, vlkov, medveďov a sú jedným z posledných divokých kútov slovenských hôr. Detva so svojimi podpolianskymi zákutiami je dokonalým miestom pre každého fotografa. Čas sa však nedá zastaviť a aj krajina okolo Detvy sa postupne mení. Staré drevenice v tichu líhajú k zemi a z mnohých obrábaných oráčin sa stávajú zarastajúce lúky. O to viac si treba vážiť prácu gazdov, ktorí sú aj ďalej verní odkazu svojich starých otcov a nedajú dopustiť na tvrdú prácu. Ostáva nám veriť, že tunajší kraj aj naďalej zachová svoju malebnosť, aby aj naše ďalšie generácie mohli zažiť genius loci Detvy.
