Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva 2

O štrbavých rebeloch a strašidlách pod posteľou
\r\nVšetky deti vo veku od päť do desať rokov zamestnáva správne zatriedenie ich pocitov, pátranie, kto naozaj sú, čo vedia, čo chcú a v čom ešte zlyhávajú. Unikajú z bezpečia rodiny ku skupine rovesníkov, kde si hľadajú miesto a túžia po uznaní. Tieto procesy sú ako emocionálna jazda na horskej dráhe, preto sú deti neraz nahnevané a frustrované a svoju zlú náladu nasmerujú proti rodičom. \"Nenávidím vás! Ste najhorší rodičia na svete! Odsťahujem sa od vás a odteraz budem bývať u babky. To mi je fuk!\" Za týmito emocionálnymi výbuchmi sa skrývajú dôležité výpovede svedčiace o neistote a citovej nezrelosti.
\r\nChce sa vaše dieťa už TERAZ - ako šesťročné - odsťahovať preč? Doma rebeluje a odvráva, no v škole je hanblivé a tiché? Niet pochýb: Vek od 5 do 10 rokov stavia rodičov pred mnohé výzvy. Autorky najväčšieho rodičovského blogu v Nemecku pomáhajú rodičom vychovávať láskyplne a so železnými nervami tak, aby v každodennom živote nepodliehali stresu a nesiahali po trestoch. Dávajú tipy, ako dieťa trpezlivo usmerňovať a viesť k zodpovednosti za seba, napr. pri jedení, plnení domácich a školských povinností, ale aj k empatii, úcte a vytrvalosti.
\r\nAutorky konštatujú, že výchova by nemala byť ťažká. Rodičia by nemali mať pocit, že sú večne zapletení do mocenských bojov s deťmi a že je tu len podráždená mama či rozčúlený otec. Nemali by ignorovať svoju odolnosť voči psychickej záťaži a automaticky plniť všetky želania a potreby detí. V rodinnej štruktúre, kde majú všetci členovia dosť rokov na to, aby vnímali perspektívu toho druhého, treba rovnakou mierou zohľadňovať potreby všetkých. Prirodzene, nevyhneme sa ťažším obdobiam, ale celkovo by mali všetci - deti aj dospelí - vnímať spolužitie ako ľahké a pekné. Vtedy je rodina na správnej ceste.\r\n