Ruská spisovateľka Júlia Voznesenská, žijúca v Nemecku, sa k románovej tvorbe sa dostala až v zrelom veku (knihou Moje posmrtné dobrodružstvá, 2001). To je citeľné v jej dielach, ktoré poskytujú ucelené a jasné posolstvo človeka s bohatými životnými skúsenosťami a vykryštalizovaným postojom. Preto aj román Kasandrina cesta (2002), ktorý sa okamžite po vydaní stal bestsellerom, možno zaradiť medzi také kvalitné svetové diela v žánri antiutópie, aké napísali G. K. Chesterton či V. Nabokov. Scenériu strhujúceho románu tvorí biblická apokalyptická vízia posledných čias a dnes už badateľné politické, sociologické a ekologické trendy. Londýnčanka Kasandra, podobne ako zvyšok spoločnosti, trávi väčšinu času vo virtuálnom svete, ktorý možno ľubovoľne kreovať a prežívať v ňom slasti a dobrodružstvá, aké si len človek zaželá. Má romantickú povahu, preto žije s priateľmi v starovekom zámku. Zo stereotypu ju vytrhne babička z Bavorska, ktorá po úraze potrebuje vnučkinu pomoc. Od tohto momentu sa začínajú odvíjať búrlivé udalosti života mladej ženy na cestách novou Európou, ktorá je po jadrovej vojne čiastočne zaplavená morom. Výrazným posolstvom pre čitateľa je konfrontácia dvoch tvárí spoločnosti, dvoch spôsobov života. Väčšina ľudí sa dala strhnúť k zábave a nevšimla si, že je obeťou zotročenia. Niektorí jednotlivci sa však vzopreli: slobodu si cenia viac, než pôžitky poskytované za cenu podriadenia sa systému. Preto živoria v ústraní, v materiálnej biede, no duchovne slobodní...
