Krvilačné tety a iné zvery

Slávny britský humorista Saki, vlastným menom Hector Hugh Munro, sa narodil 18. decembra roku 1870 v meste Akyab v Barme. K výberu pseudonymu Saki ho inšpirovala zbierka epigramov perzského polyhistora a básnika Omara Chajjáma s názvom Rubáiyát. Práve v týchto veršoch vystupuje postava sluhu, ktorý podáva víno. Volal sa Sákí.
\r\nVo svojej tvorbe vtipne glosuje predvojnové obdobie a pomery v Anglicku, kritizuje snobstvo a pokrytectvo vyššej vrstvy, rebeluje proti tvrdohlavým a úzkoprsým autoritám, a to najmä prostredníctvom postáv, akými sú mladíci Reginald alebo Clovis. Jeho poviedky majú neraz autobiografický charakter. Anglický spisovateľ Graham Greene podotkol, že \"najlepšie Munroove poviedky sú poviedky detstva, detského humoru a anarchie, ako aj krutosti a biedy života\". Saki zomrel predčasne, v zákopoch prvej svetovej vojny v novembri 1916.
\r\nZbierka Krvilačné tety a iné zvery predstavuje úplne prvý slovenský knižný preklad Sakiho. Ide o výber toho najlepšieho - poviedky pochádzajú zo zbierky The Best of Saki. K nej pridávame šesť menej známych poviedok, ktoré Sakiho životopisec A. J. Langguth objavil v archívoch Britskej knižnice a vydal až v roku 1982 ako prílohu k Sakiho životopisu. \r\n

\r\n\"Jeho poviedky sú plné absurdností, šokujú a zároveň lahodia duši.\"\r\nGraham Greene

\r\n\"Saki bol Oscar Wilde svojej doby.\"
\r\nAdam Rovner\r\n

\r\n\"Saki píše ako nepriateľ. Spoločnosť ho tak otravuje, že by vraždil. Pri ňom si uvedomíte, že medzi výbuchom smiechu a výkrikom strachu nie je veľký rozdiel.\"
\r\nSir Victor Sawdon Pritchett\r\n

\r\n\"Saki poznal kluby a vidiecke sídla anglickej smotánky rovnako dobre ako Oscar Wilde či P. G. Wodehouse a s dôvtipom ostrým ako britva nás uvádza do nezmyselnosti a pokrytectva tejto spoločenskej vrstvy.\"
\r\nPatrick McGrath, Independent\r\n \r\n