Román Tajný vejár prináša sugestívne rozprávanie osemdesiatročnej Ľalie, ktorá na sklonku svojho života rozpráva príbeh, ktorý v sebe dusila. \r\nČína, devätnáste storočie. V ďalekej prefektúre Chunan uzavrie dievčatko menom\r\nĽalia v útlom veku siedmich rokov so svojou laotchung – dvojníčkou citový vzťah,\r\nktorý má trvať po celý život. Ľaliina laotchung Snežná Ruža jej pošle hodvábny vejár,\r\nv ktorom sa predstaví básničkou napísanou v nüšu – v originálnom jazyku, ktorý si\r\nvytvorili čínske ženy, aby mohli medzi sebou tajne komunikovať tak, aby im muži\r\nnerozumeli. \r\nRoky plynú a Ľalia so Snežnou Ružou si z izolácie svojich domovov\r\nposielajú odkazy na vejári, vzájomne sa informujú a delia o nádeje, sny a úspechy.\r\nObidve prekonajú trápenie pri obväzovaní nôh a neskôr spoločne uvažujú o svojich\r\ndohodnutých manželstvách, o pocitoch osamelosti, o radostiach i nešťastiach spojených\r\ns materstvom. \r\nJedna u druhej nachádzajú útechu a vybudujú si puto, ktoré\r\nim dodáva chuť do života. Keď však medzi nimi vznikne nedorozumenie, ich hlboké\r\npriateľstvo sa odrazu začne rozpadávať...