Autor sa vo svojich predchádzajúcich zbierkach prejavil ako meditatívny lyrik, ktorému je blízka najmä poézia tzv. katolíckej moderny. V nich preukázal talent, sýtený modernou poéziou a inšpiráciami súčasného sveta. Nová Maršálkova zbierka obsahuje krehké básne, v ktorých každé slovko má presne stanovené a vyznačené miesto. Na jej adresu T. Križka napísal: Ján Maršálek hľadá slová ,smädné po hudbe\', čím naznačuje, že hľadá syntézu, lebo hudba je syntézou, metaforou vyššieho poriadku, univerzálnej harmónie, čo má blízko k pomocným pojmom, akými sa usilujeme pomenovať Stvoriteľa. To preto i poézia chce byť hudbou, chce byť akoby zrkadlením či obrazom dokonalosti, túži po jednote krásy a pravdy\".
