Vladykova pomsta

\r\nBratia v zbrani si pozreli do očí, plamienok zdieľanej nenávisti medzi nimi preskočil a rozpálil okolie. Ako na povel sa rozbehli k miestu, odkiaľ sa ešte niesla bojová vrava. Zbehli dole schodiskom, rovno do hodovnej siene. Hodovalo sa vo veľkom. Krv striekala, ľudia ručali a vrieskali. Obaja muži však zastali na poslednom schode. Váhali. Ako spoznajú, kto je nepriateľ, a kto by mohol bojovať s nimi?
\r\nĽahko! Karoliho ľudia len čo zočili vladyku, rozbehli sa mu v ústrety, na seč očividne pripravení.
\r\nSekeráš zrazil päty, prstami zovrel rukoväť svojho Pomstiteľa a sekeru nechal, nech sa mu zahniezdi v dlani. Potešila sa.\r\n