„Dali sme si sľub a aspoň jedna z nás by ho mala dodržať.“\r\nKeď si Amalia Wiedelová vydraží nádherný toaletný stolík z 19. storočia, nie je to prvá starožitnosť v jej byte. Lenže tento čarovný kúsok minulosti v sebe čosi ukrýva. Zvláštnu čiernobielu fotografiu známej ženy a vyryté písmená A. D. Nie sú to však jediné záhady, ktoré so sebou nábytok do jej pokojného života prinesie. Amalia je samotárska introvertka, ktorá aj bez podivného stolíka máva nočné mory. Tie ju však nedesia, práve naopak, vychutnáva si v nich hru s ohňom a robí zápisky do Knihy snov. Po smrti priateľky a neobyčajnom stretnutí opúšťa svoje introvertné steny a vydáva sa na veľkú cestu po stopách cisárovnej Sisi. \r\nBad Ischl, Viedeň, Gödöllő... Nočné desy ju neopúšťajú ani na cestách. Hranice sa však stierajú. Ktosi sa s ňou snaží cez sny komunikovať. \r\nKto je záhadná postava, ktorá sa jej zjavuje v snoch? \r\nKto je Mariechen a prečo jej to meno spôsobuje zimomriavky? A čo ak sa jej nočné mory začnú čoraz viac prepletať so životom a smrťou cisárovnej?\r\n
\r\n„Môj milý Franz, vždy som bola v pohybe. Jazdiť na koni nemôžem, a tak hľadám iné možnosti. A chcem tiež začať šermovať. Lákajú ma chladné zbrane,“ vysvetlila som trpezlivo a radšej sarkasticky nedodala, že hádam nečakal, že ja... ja!... budem v mojom veku rozprávať vnúčatám rozprávky a vyšívať.\r\n
