Nie je v lyrike zvykom nechať si ujsť príležitosť na sebavyjadrenie. Nechať na cudzích slovách, nech sa prejavia. Pre tvorbu Nóry Ružičkovej je dlhodobo typický práve záujem o to, čo básnické sa dokáže udiať s textom, ktorý bol vyňatý z pôvodného neumeleckého prostredia a podrobený adaptácii. Ani v Súčasnostiach z konceptuálneho prístupu autorka nezľavuje. Do zbierky naaranžovala zväčša publicistické texty rôzneho datovania, ktorých témou je čas a najmä prítomnosť. Texty, ktoré Ružičková nenáhodne zviedla dokopy, hovoria zväčša z autoritatívnych pozícií. Čokoľvek sa však snažia dosiahnuť v prostredí, ktoré predstavuje táto kniha, každý ich grif nadobúda tieň, odraz či posun, s ktorým sa pôvodne nerátalo. Komické gesto. Tik v štylistickom kútiku. Nestrojený básnický pohyb.