Básnickým debutom Verše na pni (1966) sa autor významne začlenil do celonárodného literárneho kontextu v rámci nastupujúcej generácie básnikov. Dovedna vydal (zatiaľ) dvadsaťdva básnických zbierok pre dospelých, vyše dvadsať veršovaných kníh pre deti a päť zväzkov epigramov so spoločným názvom Posmešníky. Titulná báseň dvadsiatej tretej zbierky Návratky je návratkou do sna muža, čo sa neochotne dvíha na cestu. No titulná báseň nie je sama. Spolu je ich osemdesiatdva a všetky sú návratkami. Časovými priepustkami do chvíľ, keď sme ešte toho toľko stíhali. Tým rozprávkovým sezamom, čo otvára siene v skalách a dovolí nám kochať sa bohatstvom. Veď sme si ho sami nadobudli, veď sme ho skladali pliešok po pliešku, čriepok po čriepku a kamienok po kamienku do nádherných mozaík plných farieb, svetla i tieňohier. Ešte je toho dosť, čo môže (ak bude chcieť) povedať básnik Ondrej Nagaj. Privravieť sa im osobitou, možno až piesňovo znejúcou básňou, ktorej neopakovateľné tóny kúzli básnik svojimi asonanciami. Prijať jeho básne je dar i odmena.
