Pavol Fűkö vo svojej knihe zaznamenal rôzne udalosti a historky z prostredia Slovenskej televízie. Opísal jeho zákulisie s postavami a postavičkami, ktoré ho dotvárali. Zachytáva momenty, kedy kamery nebežali a mikrofóny mlčali. V knihe sú aj kapitoly kde autor naznačuje celkový technický vývoj televízie na Slovensku. Pozornosť venuje aj niektorým bývalým televíznym osobnostiam. Objektívom spomienok je kniha, v ktorej nejde o sentimentálne volanie po minulosti, ale o úsmevné i vážne zachytenie toho, čo sa už nikdy nevráti. Kniha vznikla z úcty k tradíciám, čo znamenalo pre autora lepšie spoznanie i seba samého. Aj preto spomienky nie ako sentiment, ale ako pozitívny vzťah k životu, ktorý má pomáhať hodnotovo rásť a napredovať.
