V roku 1994 sa Jakub Ursiny presťahoval do bytu k svojmu\r\notcovi Dežovi. Otec, v predtuche blížiaceho sa konca,\r\ns pocitom, že synovi musí odovzdať svoje životné poznanie,\r\nzačal písať Jakubovi listy. Jakub túto výzvu opätoval\r\na vznikol tak jedinečý dialóg medzi otcom a synom\r\no najdôležitejších otázkach života i smrti, ktorá je vždy\r\nnebezpečne blízko . Listy síce putovali iba z jednej izby\r\npanelákového bytu do druhej, no naplnili svoj zmysel. Ivan\r\nŠtrpka v predhovore ku knihe píše: “ V tých listoch prebieha\r\nnenásilný, ale zrejmý proces vzájomného stávania sa vedomým &\r\nmilujúcim synom a otcom, úplnejším človekom.”